Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. Ján 4,34

Dnes začíname posledný týždeň zborového pôstu. V našich životoch sú esenciálne veci, bez ktorých si nevieme predstaviť našu existenciu. Jednou z nich je jedlo. Podobne rozmýšľali aj učeníci. Konečne Ježišovi prinášajú jedlo, ktoré išli zháňať do mesta kým on ich zostal čakať pri studni. V 31. verši čítame, že učeníci núkali Ježiša, vyslovene ho prosili, aby jedol. Ale Ježiš im hovorí, že on má pokrm, o ktorom oni nevedia. Ježiš potom poukazuje znova na skutočnosť pominuteľnosti tohto sveta. Jedlo môže nasýtiť naše telo, ale pre uspokojenie duchovného života potrebujeme viac, ako sa len skvelo najesť. Biblia hovorí o ľuďoch, ktorých bohom je brucho, ako o nepriateľoch kríža Kristovho (Fil 3,15). A práve pôst nás vytrhuje zo služby tomuto bohu.

Uprostred pôstu si môžeme uvedomovať to, čo učeníkom hovorí Ježiš. Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal. Naše vnútro bude naplnené, len činením vôle skutočného Boha. Ježišovým poslaním bolo plniť vôľu Nebeského Otca. V Getsemane, keď prežíva smrteľnú úzkosť modlí sa: Otče nie moja vôľa ale tvoja nech sa stane. (Mt 26,39,42) Izaiáš však píše, čo bola Otcova vôľa: Hospodinovi sa zapáčilo zdrviť ho utrpením. (Iz 53,10) Ježiš zomrel, aby mnohí mohli žiť a preto povoláva teba a mňa, aby sme tiež činili jeho vôľu a hovorí o žatve, do ktorej nás volá (Jn 4,35). Polia sú pripravené, ale je nedostatok robotníkov, ktorí by sa nasýtili činením vôle Nebeského Otca. Prosme aj dnes aby nás Otec vypudil do žatvy.

Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlieb, a vašu robotu za to, čo nenasýti? Pozorne ma počúvajte a budete jesť dobroty, vaše hrdlo si v hojnosti pochutí. Iz 55,2

Čítaj: Ján 4:31-38; Matúš 9,35-38; Matúš 26,36-46

Modlitebné dôrazy: Modlime sa dnes, aby sme boli poslušní Otcovej vôli. Aby sa stalo našou skutočnou radosťou, že smieme mať účasť na žatve.

Ďalšie informácie a zamyslenia: http://jentezenfranklin.cz/pust-2018-den-patnacty/