Ako človek mám veľa otáznikov, najmä pri pohľade do budúcnosti. Premýšľam o neskrotenej pandemickej situácii, o rozmáhajúcej sa benevolentnosti sveta, o budúcnosti mojich synov, o našej budúcnosti a pod. Pýtam sa, čo bude, aké to bude? A cítim to jemné brnenie, ktoré v sebe nesie táto otázka. Je úzko spätá s obavou, lebo odpoveď na ňu je pre mňa neznáma. Boh však vie. On o tom premýšľal už skôr, On to tvoril, On to riadi, On to dokončí!

“Každá osoba v histórii bola umiestnená do svojho času vďaka Božiemu zvrchovanému plánu. Boh vedel, že Daniel zvládne jamu levov. Vedel, že Dávid zvládne Goliáša. Vedel, že Ester zvládne Hamana. Vedel, že Peter zvládne prenasledovanie.” Vedel, že ty zvládneš to, čomu čelíš. Vedel, že my zvládneme pandemickú dobu.

Túžim po tom, aby to nebola len fráza, ale aby sa toto poznanie hlboko zakorenilo do našej mysle. Aby sme mohli stáť v dôvere, vnímať požehnanie z chvíle daného okamihu. Tohto okamihu, v ktorom čítaš tieto slová. Aby sme znova upreli zrak na Toho, ktorý vie a boli vďační za to, čo je. Pretože On nás miluje! Ten, kto ťa miluje, pozná Tvoje možnosti.

“A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.” (1.Jána 4:16) Akú lásku poznáš ty? Pavol a Silas v temnote väzenia spievali chvály, lebo poznali, že láskavý Boh má všetko pod kontrolou, hoci oni nevedeli, čo s nimi bude.

Žiadajme si trpezlivosť a silu namiesto bedákania. Premeňme ho na chválu, aby sme mohli čeliť všetkému, v čom sa nachádzame. Učme sa chodiť vo viere a vedomí, že Boh má vládu a kontrolu.

“Títo sa spoliehajú na vozy, tamtí na kone, my si však pripomíname meno Hospodina, nášho Boha.” (Žalm 20:8)

Noema