Tento týždeň som čítal o Elizeovi a vypadnutej (stratenej) sekere z 2. Kráľov 6,1-7. Zaujala ma myšlienka pisateľa na v.6, ukázanie na presné miesto straty. „Vráť sa tam, kde si zišiel z kurzu, a dovoľ Bohu pomôcť ti vrátiť sa.“ …. Teraz by som chcel hovoriť za seba a na seba, ale možno ťa to bude motivovať  k dobrým rozhodnutiam. Tieto dni, týždne by mali byť časom obnovy. Ak chcem zažiť nejakú obnovu, musím sa navrátiť tam, kde nájdem pomoc. Ž.121,2 Moja pomoc je od Hospodina, ktorý utvoril nebo i zem. Základ mojej obnovy, zastavenia sa i nového začiatku je pod krížom, v milostivých rukách nášho Pána a Spasiteľa. Denne si uvedomujem, že potrebujem Božiu milosť k životu, postojom, jednaniu… ku všetkému. Ak mám začať 21 dňovú premenu, tak jedine u seba, vo svojom vnútri. Deň čo deň si uvedomujem, že zlyhávam v skutkoch, postojoch a myšlienkach. Ustrážiť svoju myseľ je veľmi ťažká vec, ale ak ju upriamim správnym smerom a naplním novým obsahom, dá sa to zvládnuť… Pavol ponúka návod v Ef.5,1-21, a hlavne v. 19 -20. Ak začnem plniť svoje vnútro, svoju dušu vďačnosťou, chválou a Božím Slovom, nebudem mať miesto pre veci, ktoré ma zavádzajú iným smerom.

          Miro hovoril v nedeľu o Anne, o jej postoji uctievania, zamerania sa na Boha  a potom o jej stave vyprázdnenia, detoxe duše. Toto nech je pre nás návodom. Zamerajme sa (nielen v tieto týždne) na nášho Pána, nechajme, aby nám očistil naše vnútro, aby nás naplnil tou prvou láskou a túžbou po Ňom, aby nám naplnil srdcia a ústa chválou a vďačnosťou naproti Nemu, aby v nás posilnil vieru, vernosť a spolupatričnosť k Božej rodine.

Ľuboš