Nehemiáš žil na kráľovskom dvore u kráľa Artaxersa a bol pohárnikom. Tu ho zastihla smutná správa o zvyšku Židov. Nehemiášovi bolo na kráľovskom dvore výborne, ale tento blahobyt ho vnútorne neoddelil od svojho ľudu – on bol so svojím národom stále spojený. Keď počul tie slová o núdzi a potupe, prvé čo urobil bolo, že si sadol. Zastavil sa, zmenil zabehnutý deň prerušením rutiny. Nepovedal len s ľahkosťou, že to sa nejako utrasie, nejako to prejde. Ale vedel, že sa musí zastaviť, nemôže len tak pokračovať v tom, čo mal naplánované. Jeho srdce bolo hlboko zlomené, nie kvôli vlastnému blahu, ale za dobro bratov, za tých, na ktorých mu záležalo.
Ako bola Nehemiášova láska k svojmu ľudu motívom na zamyslenie ako ďalej, tak Kristova láska bola jeho najhlbším motívom všetkého činenia a konania. Nebola to eufória, plná pekných slov. Kristova láska je pretavená do konkrétnych skutkov a už vôbec nie je krátkodobá ako píše prorok Jeremiáš Jeho láska je večná. ( Jer 31:3 ) Ľudovít Fazekaš v knihe Obnova svätého mesta píše : ,,Veru, šťastný je národ, ktorý mal synov, čo zaplačú nad jeho osudom“. Ako reagujeme my? Vieme sa zastaviť s cieľom obnovy? Nehemiáš je nám vzorom v ochote zastaviť sa v modlitbe a pôste za blízkych. Ešte vždy môžeme byť o niečo viac trpezlivejšími, láskavejšími, kreatívnejšími v nachádzaní cesty k srdciam našich blízkych.
Otvorene sa rozprávajme v rodinách napríklad o zvykoch a zlozvykoch, o tom čo potrebujeme zmeniť, zmeniť k lepšiemu. Boli sme stvorení na to, aby sme mali spoločenstvo s Bohom, aby sa náš duch v spoločenstve s ním obnovoval. Boh nám pomôže prekonať únavu a pomôže nám nastaviť si spoločný čas s Jeho slovom. Čo potrebujem uprednostniť? Odpoveďou na túto otázku by mohla byť Pavlova výzva v liste Efezanom, aby sme boli zakorení a upevnení v láske a aby sme poznávali lásku Kristovu, ktorá prevyšuje poznanie. ( Ef 3:17-19 ) Preto neochabujme v zakoreňovaní a upevňovaní sa a v poznávaní lásky Kristovej, aj keď náš vonkajší človek hynie -ten vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. ( 2.Kor 4:16 )
Ľudo a Danka