História a vznik zboru v Novom Meste nad Váhom

Vznik zboru v Novom Meste nad Váhom sa viaže ku jednej pani z Moravského Lieskového. Spolu s manželom v 30-tich rokoch minulého storočia vlastnili „krčmu“ v Piešťanoch. Jeden návštevník jej dal evanjelizačný časopis z Portlandu v USA. Obsah časopisu ju natoľko oslovil, že napísala na uvedenú adresu a v odpovedi jej dali informácie o skupinke veriacich v Uhrovci, kde boli aktívni kresťania a to Vedej a Filo. Po návšteve týchto bratov sestra Kulichová prijala Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa. Od svojej rodiny zažila nepochopenie i prenasledovanie. Neskôr „krčmu“ zatvorili. O svojom rozhodnutí hovorila aj svojim súrodencom v Dolnom Srní, ktorí tiež prijali Pána Ježiša.

Súrodenci Šimkoví svedčili ďalej a vytvorila sa postupne skupinka veriacich. Vyššie spomenutí bratia vytrvalo navštevovali veriacich aj pod vyhrážkami a uväznením od gestapa i tuzemských cirkevných úradníkov. V skupinke bola i sestra Vagovičová, ktorá sa neskôr presťahovala do Nového Mesta nad Váhom, do miestnej časti Mnešice. Svojej susedke Gabovičovej, nábožensky silne presvedčenej, hovorila o Pánovi Ježišovi, ktorá približne v r. 1950 uverila celým srdcom tejto radostnej zvesti. Začali spolu navštevovať skupinku v Dolnom Srní. Aj jej manžel najprv zo zvedavosti prišiel na skupinku a neskôr i on povahovo tvrdý človek bol zlomený posolstvom o Pánovi Ježišovi. Manželia Gabovičovi boli jednoduchí poľnohospodárski robotníci, ale práve ich Boh potreboval. Cez týždeň i oni otvorili svoju domácnosť pre pobožnosť so sestrou Vagovičovou a v nedeľu aj dvakrát na bicykloch navštevovali skupinku v Dolnom Srní. Keď sa im narodili deti, aj tie chodili s nimi. V tých rokoch pracovali na dláždení ciest bratia Lachoví, ktorí cez týždeň navštevovali skupinku u Gabovičových. Pridali sa i bratia: Gabánek, Tószegi, Tagaj a iní. Do Nového Mesta nad Váhom sa postupne prisťahovali mladomanželia Bednároví, Pavlechoví i Kucekoví. Pridali sa ku skupinke a pri piesňach a čítaní Božieho slova sa duchovne vzdelávali. Deti v týchto rodinách obohatili život v skupinke.

Rodina brata Gaboviča začala stavať svoj rodinný dom a týždenné stretnutia sa uskutočňovali v rodine Bednárových. V nedeľu boli stále v kontakte so skupinkou v Dolnom Srní u Šimkových. Od roku 1964 sa skupinka začala stretávať v novom rodinnom dome u Gabovičových na ulici Mnešická 48.

Do novovzniknutej skupinky pribudli ďalšie veriace rodiny i jednotlivci – rodina Zahradských z Bošáce, rodina Szabových z Trenčína, rodina Bednárových, manželia Stonawski, sestra Gulánová, Reptová a Morávková z Piešťan, sestra Viktoriová, Hubinská, Belanová a neskôr i rodina Lišaniková z Rakoľúb.
V roku 1968, keď sa uvoľnila politická situácia za pôsobenia hlavného predstaviteľa Komunistickej strany Československa Alexandra Dubčeka, prišlo uvoľnie i v náboženskej oblasti. Skupinka v Novom Meste nad Váhom bola systematizovaná Západoslovanským krajským národným výborom v Bratislave ako kazateľská stanica zboru Apoštolskej Cirkvi v Bratislave. Za zodpovedného duchovného vodcu bol ustanovený brat Ján Kucek, ktorému bol Okresným národným výborom v Trenčíne vydaný štátny súhlas laického kazateľa. Brat Kucek bol horlivým pracovníkom na poli Božieho kráľovstva, ale 16. 04. 1970 pri tragickej dopravnej nehode si ho Pán odvolal z našich radov.

---

Ján Kucek

Po bratovi Kucekovi bol štátny súhlas udelený bratovi Milanovi Bednárovi z Nového Mesta nad Váhom.

Milan Bednár

Deti, ktoré vyrástli v rodinách chceli mať tiež spoločenstvo. Začínali sa stretávať pri nácviku mládežníckych a zborových piesní. Pridali sa tiež mladí z Cirkvi Bratskej z rodín Sušarských, Feríkových, Potfajových, Matejíkových. Prácu s mladými začínali sestry Mikulcová, Feríková a Jozef Gabovič. S programom piesní a svedectiev navštevovali okolité zbory. Postupne vytvorili samostatnú skupinku mládeže, ktorá sa stretávala v sobotu u rodiny Sušarskej. V rodine brata Gaboviča sa v nedeľu stretávalo 50-60 ľudí a obsadili kuchyňu, chodbu i izby. Veriaci sa modlili a hľadali nové priestory. Možnosť prenájmu vo verejných priestoroch za obdobia komunizmu nebola možná. Rodina brata Kurpaša kúpila rodinný dom  na terajšej adrese zboru Tehelná 12. Rodinný dom sa skladal z dvoch bytových jednotiek. Zadný byt sa začal rekonštruovať vybúraním priečok v izbách, čím vznikla vhodná zhromaždovacia miestnosť na 60 miest. Malá modlitebňa začala slúžiť svojmu účelu dňa 22. 10. 1974. Po určitom čase sa návštevnosť v modlitebni zvyšovala, preto sa pristúpilo k rozšíreniu priestorov vybúraním ďalších priečok, v rámci ktorej sa kapacita modlitebne zvýšila na 80 miest.

Rok 1977 bol pre Apoštolskú Cirkev na Slovensku prelomový. Po mnohých snaženiach a vyjednávaniach s vtedajšími úradníkmi komunistického systému bola Apoštolská cirkev na Slovensku dňa 12. februára 1977 oficiálne uznaná a zaregistrovaná na celocirkevnej ustanovujúcej k onferencii ako ďalšia z oficiálne uznaných cirkví. Do funkcie predsedu Ústrednej rady cirkvi bol zvolený brat Milan Bednár z nášho zboru. Funkcia kazateľa bola voľbou členov zboru zverená bratovi Milanovi Bednárovi z Piešťan. Štátny súhlas laického kazateľa obdržali i bratia Štefan Szabo z Trenčína a Jozef Gabovič z Nového Mesta nad Váhom.

V roku 1981 sme požiadali štátne orgány o zmenu kazateľskej stanice na samostatný zbor. Bolo uskutočnených mnoho osobných jednaní i podávaní žiadostí na príslušných úradoch. V januári 1988 sa za účasti okresného cirkevného tajomníka (funkcia úradníka, ktorý v komunizme mal agendu registrovaných cirkví) pána Gábora a iných pozvaných hostí uskutočnilo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti otvorenia zboru  Apoštolskej Cirkvi v Novom Meste nad Váhom. V štátnom systéme sa tvrdý dohľad nad cirkvami postupne uvoľňoval, čím sa otvorila možnosť návštevy bratov zo zahraničia. I do nášho zboru zavítali brat Schreiter zo zboru v Berlíne, z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, Jakob Copfi zo Švajčiarska, Reinhald Ulonska zo západného Nemecka, Lenart Steén zo Švédska, Veiko Maninen z Fínska, brat Fábián z Maďarska a ďalší. Dňa 4. 8. 1988 vo Vysokých Tatrách pri spoločnom výstupe s bratom Schreiterom i jeho rodinou pod vrchom Kriváňa dostal brat Bednár, vtedy predseda Apoštolskej cirkvi, srdečný infarkt a tam i zomrel. Jeho smrť zasiahla celú cirkev i náš zbor, pretože bol pokorným a vzácnym bratom. Prišiel 17. november  1989. Nastal pád komunizmu, a tým i náboženská sloboda. Predtým uzavretí  v modlitebniach sme teraz mohli slobodne vyjsť do ulíc a námestí a hlásať zvesť o Pánovi Ježišovi. Náš zbor využíval tento čas a predával kresťanskú literatúru na námestí, organizoval evanjelizácie v Kultúrnom dome a iné aktivity.

Zbor začínal navštevovať mladý brat z Juhoslávie so slovenským pôvodom Štefan Pap. Študoval na biblickej škole vo Viedni. Po ukončení školy sa usadil v Novom Meste nad Váhom. Staršovstvo zboru v ňom videlo fundovaného pracovníka a navrhlo ho za kazateľa zboru. Dňa 8. 3. 1992 pri slávnostných bohoslužbách za účasti predsedu Apoštolskej cirkvi Jozefa Brenkusa a pozvaných hostí bol Štefan Pap ustanovený za kazateľa zboru. Pod jeho vedením začala zmena postupov práce v živote zboru. Sústredil sa na vyučovanie členov zboru a založil zborovú biblickú školu.

Po páde komunizmu sa zvýšil záujem zahraničných kresťanov o návštevy v zboroch Apoštolskej cirkvi. Aj do nášho zboru prichádzali hostia z Anglicka, Nemecka, Švajčiarska, USA a ďalších krajín. Za pomoci tímu zo Švajčiarska z mesta Zurich spevom, scénkami, drámou i svedectvami sme zvestovali  radostnú správu o Pánovi Ježišovi aj v našom meste.

Hudobné skupiny: Matuzalem, Radostné srdce z Partizánskeho, bratia Pospíšilovci z Karlových Varov, mužský bratský spevokol Apoštolskej cirkvi, speváci i zahraničné hudobné skupiny v Kultúrnom dome prezentovali život s Pánom Ježišom. Evanjelizačný stan bol postavený v Piešťanoch, kde tiež slúžili mladí z nášho zboru. Medzi aktivity patrilo aj satelitné vysielanie evanjelistu Billiho Grahama z Nemecka, ktoré sa premietalo v Kultúrnom dome 4 dni, kde bol v programe zaradený s piesňou „Golgota“ aj Jozef Gabovič. Na všetkých aktivitách sa aktívne zúčastňovali veriaci zo zboru aj z iných spoločenstiev. Na všetkých vystúpeniach sa zúčastňovalo dosť poslucháčov z Nového Mesta nad Váhom i okolia. Apoštolská cirkev dala vytlačiť „Knihu života“, jej prezentáciu a rozdávanie zadarmo po školách v Novom Meste nad Váhom, v Piešťanoch, i Starej Turej zabezpečovala Martina Prvá spolu s Petrom Letkom a ďalšími. S prednáškami po školách o prevencii AIDS s organizáciou ACET chodili manželia Angusoví z Nového Zélandu. Lektorkou s certigfikátom ACET sa stala Martina Prvá, ktorá pokračovala v prednáškach o AIDS aj po odchode manželov Angusových.

Z dôvodu väčšej návštevnosti sa zborové priestory stali nevyhovujúcimi, preto staršovstvo zboru rozhodlo o prestavbe modlitebne v roku 1994. Počas prestavby sa bohoslužby konali v Kultúrnom dome. V prestavanej modlitebni s baptistériom sa zväčšil priestor na kapacitu 100 miest.

V r.1997 sa pastor zboru Štefan Pap odsťahoval do Trenčína a založil nový zbor v Púchove. Vedenie zboru prebral jeho zástupca Jozef Gabovič. Dva roky viedol zbor a 7.3.1999 bol inštalovaný za nového pastora brat Štefan Gaidos, ktorý pochádzal z Rumunska. Absolvoval Biblickú školu v Kolíne a v našom zbore pracoval po jej ukončení. Počas svojho pôsobenia pokračoval  vo vyučovaní zboru a rozvinula sa misijná činnosť v Rumunsku. Svoje pôsobenie v našom  zbore ukončil po 10-tich rokoch a odsťahoval sa do Rumunska s celou rodinou.

Od r. 1989 sa postupne zakladali nové cirkevné zbory v mestách, ktoré boli ako kazateľské stanice zboru Nové Mesto nad Váhom. Ako prvý bol založený cirkevný zbor v meste Topoľčany a postupne sa otvárali nové zbory v Bánovciach nad Bebravou, v Senici, v Dubnici nad Váhom, v Púchove, v Trenčíne a v Piešťanoch. Napriek odchodu členov zboru do novovzniknutých sa náš zborový život nezastavil, a ani po odchode predtým spomínaných pastorov Štefana Papa a Štefana Gajdoša.

Po uvoľnenom  mieste pastora Štefana Gajdoša, nastúpil na jeho miesto jeho zástupca Jozef Gabovič, ktorý viedol zbor 7 rokov. Jeho predošlá služba sa neviazala len k domácemu zboru, ale chodil slúžiť so svojím speváckym darom na rôzne kresťanské akcie aj medzidenominačného charakteru, buď s rodinou alebo s mužským spevokolom.

V svojej službe smeroval ľudí k využitiu ich obdarovaní k službe v zbore. Prichádzali noví ľudia a znovu bolo potrebné riešiť priestorovú otázku. Pri hľadaní rôznych možností napokon bola na predaj záhrada susediaca s našim pozemkom.

Po vyjednávaní s majiteľom pozemku sa uskutočnila kúpa pozemku za výhodnú cenovú ponuku. Celý zbor v tom videl Božie načasovanie a Božie vedenie. Ku koncu funkčného obdobia pastora Jozefa Gaboviča úrady vydali územné rozhodnutie o začatí výstavby. Vedenia zboru sa v r. 2016 ujal nový pastor Matúš Moyzes.