Nastavené zrkadlo

“Buďte činiteľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Pretože ak niekto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne ako vyzerá. Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá nie Nastavené ale ako uskutočňovateľ skutku, ten bude blahoslavený pre svoje skutky” Jakub 1:22 – 25 Dnešným dňom vstupujeme do ďalšieho týždňa modlitieb a pôstu s témou “zastaviť sa”. Vodiči áut poznáme svetlá na semafore. Červené svetlo predstavuje zákon, ochranu a bezpečie. Musíme zastaviť! Podľa uvedeného textu aj apoštol Jakub nám približuje momenty zastavenia. Jakub to pripodobnil k zrkadlu, pred ktorým stojíme a nevidíme nikoho okolo len samých seba. Obrazne povedané, aj my sa potrebujeme pozrieť do nášho zrkadla. Máme dve možnosti: buď tam zostať alebo odísť.

Zostať znamená ochotu pre zmenu, odstrániť to, čo sa v našich životoch prejavuje ako zlé a nečisté pred Bohom a niečo s tým urobiť. Patrí k tomu vyznanie a oľutovanie zlého stavu, v ktorom sa nachádzame a zrkadlo nám to ukázalo. Nie len formálne vyznanie, “moja vina, moja vina”, pretože Boh hľadí na srdce.

Vidíme to pri Dávidovi. Prorok mu nastavil zrkadlo a priamo mu odhalil jeho stav. Dávid slovami “zhrešil som pred Hospodinom” odhalil svoje srdce. Úprimnosť jeho srdca, NIE pretvárka a povrchnosť, “zabrali” na Hospodina a odpustil mu hriechy. Boli to ťažké hriechy.

Pýtajme sa seba, či vieme zaregistrovať momenty “nastaveného zrkadla”? Alebo sa rozčuľujeme, že zas ku mne hovorí Pán jemným hlasom: “Tu si sa nahneval. Kričal. Ohováral. Neodpustil. Máš horkosť. Hovoríš nedobré veci o svojom bratovi, nemáš vyrovnané vzťahy.” A mohli by sme pokračovať…..

Vstúpme však do nášho srdca a stojme s úprimným vyznaním pred nastaveným zrkadlom, Božím slovom a Božím Duchom. On nás nasmeruje na správny spôsob života a po vyznaní a pokání môžeme odísť od zrkadla ospravedlnení a očistení.

Tak sa zastavme a urobme kroky viery aj k tomuto skutku.