Ježiš prichádza na návštevu. Mária si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. Marta mala plné ruky práce s obsluhou. Robila to, čo bolo bežné, slušné, užitočné. Vždy sa to tak robilo. Prídu hostia, treba ich pohostiť. Nebolo to nič zlé alebo hriešne. Ona však tento svoj postoj pohostinnosti povýšila na štandard, ktorým by sa mali riadiť aj ostatní, hlavne jej sestra. Predpokladám, že kým sa odhodlala prerušiť Ježiša v rozprávaní, niekoľkokrát sestre výrazne naznačila, že má plné ruky práce. Možno párkrát položila pohár na stôl silnejšie, aby ho bolo počuť. Možno jej zašepkala, nech jej pomôže. Ale keď už náznaky nepomáhali a v nej to vrelo, obvinila Ježiša z toho, že tam musí pracovať bez pomoci a požiadala ho, aby jej sestru napomenul. Prečo to neurobil? Mal Máriu radšej a rozhodol sa prehliadnuť jej lenivosť a neochotu pomôcť sestre? Mária nebola lenivá, len dokázala svoju myseľ upriamiť na Ježiša.

 

Čo potrebovala Marta pochopiť?

Myseľ nastavená na výkon – Máriu nám tu dáva Ježiš za príklad, ale pritom všetci od nás očakávajú výkon Marty. Vrátane nás samotných. Keby si Marta sadla k Ježišovým nohám spolu so sestrou, bola by schopná vnímať jeho slová alebo by jej myšlienky stále odbiehali k tomu, čo všetko treba spraviť? Keby tam presedela celý čas, nebola by večer frustrovaná, lebo tak veľa času presedela a pritom jej stála robota a ona za celý deň NIČ nespravila? Nestáva sa to aj nám, že sme tak zvyknutí pracovať a podávať výkon, že čas pri Pánových nohách považuje naša myseľ za neefektívny, pokiaľ neprebieha podľa našich očakávaní? O aké veci sa “stará a znepokojuje” naša myseľ v čase, keď máme sedieť a vnímať Božie slová? 

 

Nepoddajná myseľ – Marta išla podľa svojich zabehnutých spôsobov, takto si predsa Pána vždy uctila a toto je ten najlepší spôsob, má to overené. Nevšimla si pri tom, že sa snaží urobiť pohostením dojem na Božieho Syna, ktorý dokázal nasýtiť tisícky ľudí takmer z ničoho. Ak niekto vedel zabezpečiť pohostenie, tak On rozhodne. Tým, že jej myseľ stratila poddajnosť a pružnosť, ani jej nenapadlo urobiť niečo tak šokujúce ako Mária. Tým sa oberala o možnosť prijať čerstvé zjavenie, uctievať Ježiša spôsobom, ktorý bol aktuálny v danej situácii. Ako je na tom naša myseľ? Je dostatočne pružná a otvorená, aby reagovala na aktuálne Božie konanie alebo sa drží svojich overených postupov a štandardov? Nebráni nám naša myseľ vyberať si to lepšie medzi “dobrým a lepším”, teda podiel, ktorý nám nikto nevezme a má trvalú hodnotu? 

 

Tento jednoduchý príbeh dvoch sestier nám dáva veľa otázok a možností na zamyslenie a obnovu zmýšľania. Obdobie pôstu a dnešný deň odpočinku je ideálny na kladenie otázok a nachádzanie odpovedí pri Jeho nohách. Žehnám nám všetkým myseľ, ktorá dokáže spomaliť a byť pripravená reagovať na to, čo Boh chce konať.