Téma týždňa: Zastav sa
Pri vyhlásení o pozastavení krajiny (Lockdown) som sa aj ja zastavil pri myšlienke: „Čo by sa stalo, keby sa v jednom momente všetko úplne zastavilo vo svete?“. Doprava, energetika, priemysel, obchody, školy…jednoducho by to prestalo fungovať. Celé ľudstvo by do určitého času zaniklo. K takému úplnému zastaveniu raz určite príde, keď príde Ježiš. Vďaka Bohu, že sme boli len pozastavení v obmedzeniach na krátky čas. Pozastavenie prináša obmedzenia, kým zastavenie zánik, smrť. Keď premýšľam nad témou pozastavenie, prichádza mi myšlienka, načo je to dobré? Veď život je neustály prúd energie, chuti, aktivity, sily a pozastavenie prináša nejaké obmedzenie. Nie všetkým sa páčili obmedzenia našej vlády, lebo nechápali závažnosť situácie a vyžadovalo si to obeť. Človek však potrebuje z času na čas pozastavenie svojho života, pretože má tendenciu sa stratiť v prúde povinností, aktivít, príkazov… a vyžaduje si to od neho určité sebazapretie, obeť. Vtedy môže prehodnotiť, čo má v živote skutočný význam, aké postoje sú dôležité, čo má pre neho správnu hodnotu, prečo má ďalej zmysel žiť.
Nedávno som sa pozastavil nad sebou pri zistení, že som sa v mysli povyšoval nad jedným človekom. V jednej situácii som ho nepriamo „urážal“ svojou tichou povahou a jeho to privádzalo do nepohody. Svoj stav zdieľal v kolektíve formou ohovárania. Bol zo mňa celý nesvoj. Nebolo mi to príjemné. Namiesto toho, aby som mu žehnal, som zaujal postoj posudzovania. Vyhľadával som na ňom všetky chyby, nedostatky a v mysli som sa povyšoval voči nemu. Nič z môjho premýšľania som mu nehovoril, ale postoj pýchy vo mne bol. Myslel som si, že mi bude lepšie, ale pýcha nadúva. Bol som skôr znechutený a nepokojný. Neskôr mi Boh na to poukázal cez jedno slovo o pokore a činil som pokánie. Naučil ma, ako si mám zachovať v takých situáciách postoj pokory. Myslím si, že to bolo vážne pred Bohom, lebo Jemu záleží na našich postojoch srdca. A preto je dôležité na to dbať.
Pokora je postoj (schopnosť) zabudnúť na seba a poddať sa Ježišovi. Urobiť to, čo je dôležité pre Neho a nie pre mňa. V tej situácii som sa chcel cítiť dobre ja, a preto som sa povyšoval. Pre Ježiša však bolo dôležité, aby som si zachoval postoj pokory. Sám nás to učí (prečítaj si Mt. 11:29, Lk. 14:11, Jk. 4:6.10). Pokora nie je o sebaodmietnutí, sebazhodení, neschopnosti, či menejcennosti. Je to o pôsobení Božej milosti, ktorá vo mne pôsobí. Všetko, čo som urobil dobré, dosiahol, poznal, je výsledkom Božej milosti. A ak niekto nedosiahol rovnakú, alebo vyššiu úroveň, hľadám spôsob, ako druhého v mysli povýšiť od seba. K tomu nás povzbudzuje aj Pavol (Fil. 2:3-5). Namiesto toho, aby som hľadal na druhom jeho chyby, nedostatky, môžem hľadať, čo je v ňom dobré. A ak nič nenachádzam, môžem mu žehnať, aby ho Boh zmenil.
O pár dní neskôr som bol postavený do podobnej situácie s druhým človekom, kde sa malo ukázať, čo som sa naučil. Naozaj ma to prekvapilo. Vďaka Bohu som sa nedal strhnúť opäť k posudzovaniu.
V dnešnej dobe je to „normálne“ posudzovať iných v zmysle povyšovania sa nad nimi. Ježiš však chce, aby sme boli ako On a nežili ako svet. Ak máš rovnaký problém s povyšovaním sa, pozastav sa, prehodnoť svoj postoj a uč sa od Neho, lebo On je tichý a pokorný. Modli sa za to a On ťa zmení. Trénujme spoločne život pokory.
Tomáš