Téma týždňa: Zastav sa

Keď už dotiahol kráľ Dávid do víťazného konca vojny s okolitými národmi, Hospodin mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov (z 2Samuelovej 7). Hospodin mu žehnal, krajina prosperovala a Dávid už nebýval v stanoch na bojiskách, ale mal krásny dom. Veľmi dobre poznal priazeň Hospodinovu v jeho živote a bol za ňu vďačný. Uvažoval o tom, rozmýšľal a nezdalo sa mu správne, že on býva v cédrovom dome a truhla Božia býva medzi pokrovcami. Videl za potrebné a aj okolnosti boli priaznivé, aby postavil Hospodinovi dom. Možno si už vybral pozemok, kde bude stáť, mal nejakú predstavu, ako by ten dom mal asi vyzerať, ako to zorganizovať, skrátka plány ako túto myšlienku zrealizovať a prejaviť tým vďačnosť Hospodinovi za všetko to dobré, čo mu v živote urobil. Dokonca aj prorok Nátan ho povzbudil – „iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo Hospodin je s tebou.“ Ale ešte v tej noci hovoril Hospodin Dávidovi prostredníctvom Nátana – „či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval?” A o pár veršov ďalej pokračuje – “… A k tomu ti Hospodin oznamuje, že On Hospodin, učiní tebe dom.“ Ale Hospodine, veď Ty predsa bývaš medzi pokrovcami a ja v takom honosnom dome, to sa mi nepatrí, zaslúžiš si aby som Ti vystavil honosnejší príbytok, máme pokoj od nepriateľov, teraz je ten správny čas na stavbu domu – nie , takto Dávid nereagoval. On sa zastavil, prestal uvažovať tak ako doteraz, obnovil svoju myseľ. Vošiel do stánu Božieho a v modlitbe ďakoval za to, „. .. že si ma doviedol až sem! A ešte i to bolo málo v Tvojich očiach, Pane, Hospodine, takže si hovoril ešte aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti, a to na spôsob človeka Pane, Hospodine!“

A ako je to s nami, s naším zborom? Aj my sme vnímali, že treba niečo urobiť s našimi priestormi. Aj my sme mali plány na rozšírenie terajšej modlitebne smerom do dvora a do kuchyne. Mali sme už nejaké predstavy, plány a dokonca sme urobili aj maketu, ako by to malo asi vyzerať. Videli sme to za potrebné a aj okolnosti boli priaznivé, aby sme rozšírili modlitebňu. Stotožnili sme sa s tou myšlienkou, veď napokon sa tak zvyčajne správa viacero zborov v rámci našej cirkvi. Kúpiť niečo staršie, upraviť, alebo rozšíriť to, čo už máme. Za nami neprišiel prorok, ale Božím riadením k nám prišla informácia, s ktorou sme vôbec nepočítali – vedľajšia záhrada je na predaj! Vtedy sme si spomenuli, že pred nejakým časom sme dostali od Svätého Ducha uistenie – „Záhradu vám dávam“ . Aj my sme obnovili svoju myseľ, zastavili sa a nepokračovali vo svojich plánoch, začali sme vnímať, že Boh má pre nás iný plán. Rozšíriť modlitebňu – to sme si vedeli predstaviť, realizácia projektu by bola celkom schodná. Ale kúpiť záhradu s tým, že na nej neskôr postavíme novú modlitebňu? – vtedy sme si to naozaj vedeli len ťažko predstaviť, bola to cesta z relatívnej pohody do veľkého neznáma. Vykročili sme síce s malou vierou, ale s modlitbami – výsledok už poznáme.

Aj v osobnom živote sa často stáva, že si vieme logicky poskladať plán nášho života. Vieme posúdiť čo je pre nás dobré a čo zlé, vieme si predstaviť ako by sme svojimi schopnosťami a obdarovaním mohli slúžiť Bohu, vieme analyzovať okolnosti, prostredie v ktorom žijeme…. a vznikne plán. A keď je v súlade s Božou vôľou je to naozaj dobrý plán. Keď doň vstúpime, ideme podľa neho, naozaj môže byť náš život zmysluplný a požehnaný. To sa však stane iba vtedy, ak sa náš plán zhoduje s Božím plánom pre náš život. Ak ideš podľa takého plánu, je to veľké Božie požehnanie a iste zaň často ďakuješ. Ale ak si o svojom pláne rozhodol iba ty sám, potom tá cesta životom je namáhavá, ťažko sa prekonávajú rôzne nástrahy a časom príde to, čomu sa dnes hovorí vyhorenie, frustrácia a zmysel života sa vytratí. Potom sa zastav čím skôr a prehodnoť svoj život. Hľadaj aká je vôľa Hospodinova, modli sa v zmysle „Buď vôľa Tvoja.“ Nepresviedčaj Boha, aby naplnil tvoje plány, ale hľadaj Božiu vôľu pre svoj život, lebo modlitbou sa Božia vôľa nemá zmeniť, ale naplniť!
Nechaj Ducha Svätého, aby ti hovoril, počúvaj ho a hlavne zariaď sa podľa toho, čo ti hovorí. Rim. 8: 26-27 A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami. A ten, ktorý spytuje srdcia, vie, čo je myseľ Ducha, že sa podľa Boha prihovára za svätých.

Ján B.